Rozhovor z Miley
Veľa si koncertovala.Ako si to vydržala bez rodiny a kamarátov?
Zo začiatku to bolo veľmi tvrdé-ale teraz nehovorím o turné,ale o úplných začiatkoch mojej kariéry,keď som sa musela presťahovať do Štátov.Nepoznala som skoro nikoho ,nemala som šajnu,komu môžem veriť a na koho sa môžem spoľahnúť.Ako keby som sa brodila močiarom:netušila som,či sa pri ďalšom kroku nepotopím.
Asi ti je často smutno za domovom...
Samozrejme!Tennessee je moja rodná krajina:tam som vyrastala,tam sú moji priatelia,moja rodina.A stále to tvrdím-niet krajšieho miesta na svete!
Iní tam chodia na dovolenku...
A pre mňa je to domov.Som nesmierne šťastný človek,viem.
Kedy si si bola istá,že sa tvoje sny splnia?
Ešte aj teraz mám pocit ako keby to všetko bol len sen.Asi musí uplynúť niekoľko rokov,aby som si uvedomila,že to,čo sa so mnou a okolo mňa deje nie je len rozprávka.
S čím si doteraz najviac bojovala?
So samotou.Úspech je veľmi zvláštna vec:hoci sa zvonka môže zdať,že život hviezd je len pozlátka a lesk,nie je to celkom tak.Po vychytených žúrkach idem "domov"-do hotelovej izby a tam ma nikto nečaká.Nechcem,aby ma ľutovali,vždy som chcela byť speváčkou,ale je dobré,ak ľudia vedia aj to,že tento štýl života má aj svoje tienisté stránky.
Spomenula si dôveru.Ako zistíš,komu môžeš vedôrovať?
Najprv dosť dlho každého nového v okolí ticho pozorujem,neotvorím sa okamžite.Len sedím,pozerám,počúvam,všímam si,analyzujem.Mapujem spoločné názory.Myslím si,že už mám dosť skúseností na to,aby som si za niekoľko minút vedela celkom presne utvoriť obraz o človeku,s ktorým som sa zoznámila.
A funguje to?
Väčšinou áno-ale ani ja nie som neomylná.V šoubiznise je veľa egoistov,klamárov a ľudí bez duše.Ak chce byť niekto úspešný,musí sa naučiť hrať podľa ich pravidiel.Aj vtedy,ak ide o špinavú hru.
Búrila si sa proti "špinavým praktikám šoubiznisu"?
Samozrejme!Viem,že to na prvé počutie znie dosť komplikovane...Je to ako keď 15-ročnému človeku,ktorý sa pokúša nájsť sa a vyrovnať sa sám so sebou,povedia,že by potreboval nový účes,iné šminky alebo šaty odlišného štýlu.To ťa poriadne zmätie.
To hovoríš z vlastných skúseností?
Žiaľ.Svojho času mi manažment chcel určiť,čo si mám obliecť a aj to,ako mám vyzerať.Potrebovala som vyslobodiť sa zo škatule,do ktorej ma zavreli,pretože som sa cítila ako klaustrofobik zaseknutý vo výťahu .Môj život sa začínal meniť na nočnú moru.Tak som to stopla.
